{"id":974,"date":"2012-10-25T20:59:31","date_gmt":"2012-10-25T18:59:31","guid":{"rendered":"http:\/\/www.bielypotok.eu\/?page_id=974"},"modified":"2013-07-02T20:02:18","modified_gmt":"2013-07-02T18:02:18","slug":"charakteristika-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/?page_id=974","title":{"rendered":"Charakteristika"},"content":{"rendered":"

Poloha obce<\/strong><\/p>\n

Obec le\u017e\u00ed ju\u017ene od mesta Ru\u017eomberok v\u00a0Rev\u00fackej doline. Obcou pretek\u00e1 rieka Rev\u00faca, ktor\u00e1 m\u00e1 d\u013a\u017eku 33 km a\u00a0v\u00a0Ru\u017eomberku sa vlieva do rieky V\u00e1h. Obec sa nach\u00e1dza medzi dvomi v\u00fdznamn\u00fdmi horsk\u00fdmi celkami. Zo z\u00e1padu je obklopen\u00e1 Ve\u013ekou Fatrou a\u00a0z\u00a0v\u00fdchodu N\u00edzkymi Tatrami. Najni\u017e\u0161\u00edm bodom k.\u00fa. je koryto rieky Rev\u00faca nad Ru\u017eomberkom s nadmorskou v\u00fd\u0161kou 390 m n.m., najvy\u0161\u0161\u00edm bodom je vrchol \u00a0Sidorovo s nadmorskou v\u00fd\u0161kou 1\u00a0099\u00a0m\u00a0n.\u00a0m.<\/p>\n

Vodstvo<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_0_placeholder<\/p>\n

Hlavn\u00fdm tokom je rieka Rev\u00faca, ktor\u00e1 del\u00ed obec na dve \u010dasti. Je v\u00fdznamn\u00fdm \u013eavostrann\u00fdm pr\u00edtokom V\u00e1hu na jeho hornom toku. \u00a0Rev\u00faca ja bohat\u00e1 na vodn\u00e9 organizmy. Z r\u00fdb sa naj\u010dastej\u0161ie vyskytuj\u00fa pstruh poto\u010dn\u00fd a pstruh d\u00fahov\u00fd,\u00a0 hlav\u00e1\u010d oby\u010dajn\u00fd. V \u00fast\u00ed do V\u00e1hu sa nach\u00e1dza v\u00fdznamn\u00e9 neresisko hlav\u00e1tky podunajskej.\u00a0Pramen\u00ed na liptovskej strane Ve\u013ekej Fatry na juhov\u00fdchodnom svahu vrchu Ostredok (1\u00a0592,0\u00a0m\u00a0n.\u00a0m.) v nadmorskej v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 1\u00a0250\u00a0m\u00a0n.\u00a0m. Na hornom toku pretek\u00e1 cez obce Liptovsk\u00e9 Rev\u00face a Liptovsk\u00e1 Osada. Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edmi pr\u00edtokmi s\u00fa rieky Korytnica a\u00a0L\u00fa\u017e\u0148anka pritekaj\u00face z\u00a0N\u00edzkych Tatier. Z\u00a0Ve\u013ekej Fatry s\u00fa to hlavne pr\u00edtoky V\u00fd\u0161n\u00fd Matejkov, Matejkovsk\u00fd potok, Trlensk\u00fd potok.\u00a0V minulosti sa tok Rev\u00facej vyu\u017e\u00edval na splavovanie dreva, o \u010dom sved\u010d\u00ed aj tajch nad Korytnicou.\u00a0 Nahromaden\u00e1 voda v priehrade sa n\u00e1razovito vyp\u00fa\u0161\u0165ala, \u010d\u00edm sa vytvoril dostato\u010dne siln\u00fd pr\u00fad vody na splavenie dreva z Rev\u00fackej doliny a\u017e do Ru\u017eomberka, odkia\u013e sa splavovalo po V\u00e1hu \u010falej, alebo sa spracov\u00e1valo v miestnych papier\u0148ach.<\/p>\n

Rastlinstvo<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_1_placeholder<\/p>\n

Rastlinstvo je podmienen\u00e9 hlavne geologick\u00fdm podlo\u017e\u00edm \u00fazemia. Ke\u010f\u017ee katastr\u00e1lne \u00fazemie sa nach\u00e1dza na rozhran\u00ed dvoch horsk\u00fdch celkov, ktor\u00e9 patria k\u00a0jadrov\u00fdm pohoriam nach\u00e1dzame tu sediment\u00e1rne ale aj magmatick\u00e9 horniny. Zmena geologick\u00e9ho podlo\u017eia sp\u00f4sobuje zmenu kyslosti p\u00f4dy (p\u00f4dnej reakcie, Ph p\u00f4dy) a\u00a0rastliny s\u00fa prisp\u00f4soben\u00e9 na ur\u010dit\u00fa p\u00f4dnu reakciu. Z\u00a0toho d\u00f4vodu sa na v\u00e1pencoch a\u00a0dolomitoch vytvorila charakteristick\u00e1 kvetena. Dolomity a\u00a0v\u00e1pence tvoria skaln\u00e9 bral\u00e1 (Sidorovo, Ostr\u00f4).<\/p>\n

ngg_shortcode_2_placeholder<\/p>\n

V\u00a0t\u00fdchto lokalit\u00e1ch rast\u00fa vz\u00e1cne druhy, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1konom chr\u00e1nen\u00e9. Z\u00a0mnoh\u00fdch spome\u0148me druhy ako prvosienka hol\u00e1, poniklec slovensk\u00fd, soldanelka uhorsk\u00e1, horec clusiov na hlavnom hrebeni Ve\u013ekej Fatry, plesnivec alp\u00ednsky. Pre h\u00f4\u013ene spolo\u010denstv\u00e1 hlavn\u00e9ho hrebe\u0148a je charakteristick\u00fd po\u010detn\u00fd v\u00fdskyt veternice narcisokvetej, \u017eltohlavu najvy\u0161\u0161ieho, fialky \u017eltej, chlp\u00e1nika oran\u017eov\u00e9ho a i.<\/p>\n

ngg_shortcode_3_placeholder<\/p>\n

Ve\u013ek\u00fa Fatru charakterizuje aj ve\u013ek\u00fd koncentrovan\u00fd v\u00fdskyt tisu (Taxus baccata), ktor\u00fd sa ako typick\u00e1 drevina a doklad v\u00fdvoja fl\u00f3ry – relikt skor\u00e9ho po\u013eadov\u00e9ho obdobia dostal v \u0161tylizovanej podobe aj do znaku nov\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho parku. Tento druh sa v\u0161ak v\u00a0katastri nenach\u00e1dza. Vo Ve\u013ekej Fatre alebo v jej podhor\u00ed n\u00e1jdeme ve\u013ek\u00fa skupinu endemick\u00fdch druhov, ktor\u00e9 sa v d\u00f4sledku predch\u00e1dzaj\u00faceho v\u00fdvoja vyskytuj\u00fa len na ur\u010ditom obmedzenom \u00fazem\u00ed, ako je napr. klin\u010dek leskl\u00fd, cykl\u00e1men fatransk\u00fd, mak tatransk\u00fd.<\/p>\n

ngg_shortcode_4_placeholder<\/p>\n

Pre Liptov s\u00fa charakteristick\u00e9 horsk\u00e9 a\u00a0podhorsk\u00e9 l\u00faky, ktor\u00e9 s\u00fa vz\u00e1cnym dedi\u010dstvom od na\u0161ich star\u00fdch otcov, o\u00a0ktor\u00e9 sa nestar\u00e1me. Kvetnat\u00e9 horsk\u00e9 l\u00faky patria medzi vz\u00e1cne ustupuj\u00face biotopy kv\u00f4li absencii tradi\u010dn\u00e9ho obhospodarovania. Vyskytuj\u00fa sa v nich viacer\u00e9 druhy orchide\u00ed a\u00a0vz\u00e1cnych druhov rastl\u00edn.<\/p>\n

\u017divo\u010d\u00ed\u0161stvo<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_5_placeholder<\/p>\n

Dva ve\u013ek\u00e9 horsk\u00e9 celky v\u00a0bl\u00edzkosti obce v\u00fdrazne ovplyv\u0148uj\u00fa v\u00fdskyt \u017eivo\u010d\u00edchov v katastri obce. Pravideln\u00fdm n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom ovocn\u00fdch z\u00e1hrad, v\u010del\u00ednov a\u00a0pol\u00ed je medve\u010f hned\u00fd. Z\u00a0cicavcov sa v\u00a0katastri nach\u00e1dzaj\u00fa v\u0161etky dravce napr. vlk drav\u00fd, ma\u010dka div\u00e1, rys ostrovid, vydra rie\u010dna, kuna h\u00f4rna. Na l\u00fakach vidno \u010dasto jelene a\u00a0srny.<\/p>\n

ngg_shortcode_6_placeholder<\/p>\n

Vt\u00e1ctvo reprezentuj\u00fa be\u017en\u00e9 druhy zmie\u0161an\u00fdch a ihli\u010dnat\u00fdch lesov, vodn\u00e9 vt\u00e1ctvo a\u00a0synantropn\u00e9 druhy. Pozornos\u0165 si zasluhuj\u00fa ob\u010dasn\u00e9 prelety vz\u00e1cnej\u0161\u00edch dravcov ako orol skaln\u00fd, sokol s\u0165ahovav\u00fd a\u00a0zriedkav\u00fd v\u00fdskyt tetrova hluch\u00e1\u0148a. Prirodzene sa vyskytuje v\u00fdr skaln\u00fd, sova oby\u010dajn\u00e1 ako i\u00a0sova dlhochvost\u00e1. N\u00e1padn\u00e9 s\u00fa bocian biely, a\u00a0po\u010detn\u00e9 prelety volaviek ponad rieku Rev\u00facu. Na l\u00fakach po\u010du\u0165 charakteristick\u00e9 chrapkanie chrapk\u00e1\u010da po\u013en\u00e9ho.<\/p>\n

ngg_shortcode_7_placeholder<\/p>\n

Oboj\u017eiveln\u00edky postupne po\u010detne ustupuj\u00fa z\u00a0d\u00f4vodu likvid\u00e1cie mokrad\u00ed z\u00a0okolia obce. Pri rybn\u00edkoch na Podsuchej m\u00f4\u017eeme na jar pozorova\u0165 migr\u00e1ciu skokana hned\u00e9ho a ropuchy bradavi\u010dnatej, v\u00a0mal\u00fdch periodick\u00fdch kalu\u017eiach n\u00e1jdeme kunku \u017eltobruch\u00fa a\u00a0mloky, v\u00a0dolin\u00e1ch salamandru \u0161kvrnit\u00fa a\u00a0in\u00e9. V\u00a0obdob\u00ed jarnej migr\u00e1cie sa najviac oboj\u017eiveln\u00edkov nach\u00e1dza v\u00a0doline Vy\u0161n\u00e9 Matejkovo, kde dobrovo\u013en\u00edci a\u00a0pracovn\u00edci \u0160OPSR\u00a0 in\u0161taluj\u00fa migra\u010dn\u00e9 z\u00e1brany na ochranu \u017eiab.<\/p>\n

Ochrana pr\u00edrody<\/strong><\/p>\n

Obec je vstupnou br\u00e1nou do dvoch n\u00e1rodn\u00fdch parkov N\u00e1rodn\u00fd park Ve\u013ek\u00e1 Fatra a\u00a0N\u00e1rodn\u00fd park N\u00edzke Tatry (NAPANT).<\/p>\n

NP Ve\u013ek\u00e1 Fatra<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_8_placeholder<\/p>\n

Ve\u013ek\u00e1 Fatra patr\u00ed medzi najrozsiahlej\u0161ie a najtypickej\u0161ie jadrov\u00e9 pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotv\u00e1rne a m\u00e1lo naru\u0161en\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 prostredie. \u017dulov\u00e9 jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a \u013dubochnianskej doliny. Ostatn\u00fa \u010das\u0165 \u00fazemia buduj\u00fa najm\u00e4 usaden\u00e9 horniny druhoh\u00f4r. Najvy\u0161\u0161\u00ed vrchol Ostredok dosahuje 1592 m n. m.\u00a0Pre jedine\u010dn\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 kr\u00e1sy a zachovalos\u0165 \u00fazemia bola Ve\u013ek\u00e1 Fatra vyhl\u00e1sen\u00e1 v roku 1973 za chr\u00e1nen\u00fa krajinn\u00fa oblas\u0165 a v roku 2002 bol Nariaden\u00edm vl\u00e1dy Slovenskej republiky bol zriaden\u00fd n\u00e1\u0161 najmlad\u0161\u00ed n\u00e1rodn\u00fd park s rozlohou 40 371 ha a s ochrann\u00fdm p\u00e1smom o rozlohe 26 132 ha. Po vstupe do Eur\u00f3pskej \u00fanie bola Ve\u013ek\u00e1 Fatra zaraden\u00e1 do celoeur\u00f3pskej s\u00fastavy chr\u00e1nen\u00fdch \u00fazem\u00ed NATURA 2000 ako \u00fazemie eur\u00f3pskeho v\u00fdznamu a chr\u00e1nen\u00e9 vt\u00e1\u010die \u00fazemie.<\/p>\n

Ve\u013ek\u00e1 Fatra je v\u010faka bohat\u00fdm z\u00e1sob\u00e1m \u010distej vody od roku 1987 vyhl\u00e1sen\u00e1 za chr\u00e1nen\u00fa vodohospod\u00e1rsku oblas\u0165 a poskytuje pitn\u00fa vodu pre mnoho obc\u00ed a miest vo svojom okol\u00ed.<\/p>\n

V\u010faka pestr\u00e9mu geologick\u00e9mu podlo\u017eiu je Ve\u013ek\u00e1 Fatra ve\u013emi rozmanit\u00e1. V z\u00e1padnej \u010dasti n\u00e1jdeme p\u00f4sobiv\u00e9 skaln\u00e9 scen\u00e9rie s mno\u017estvom malebn\u00fdch z\u00e1kut\u00ed, ve\u017e\u00ed, skaln\u00fdch miest, okien, previsov, vodop\u00e1dov a jask\u00fd\u0148, ktor\u00e9 vo v\u00e1pencoch a dolomitoch po\u010das mili\u00f3nov rokov vymodelovala voda. Jedin\u00e1 jasky\u0148a spr\u00edstupnen\u00e1 verejnosti s odborn\u00fdm sprievodcom je 2 763 metrov dlh\u00e1 Harmaneck\u00e1 jasky\u0148a, ktor\u00e1 v\u0161ak le\u017e\u00ed za hranicami n\u00e1rodn\u00e9ho parku.<\/p>\n

NAPANT<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_9_placeholder<\/p>\n

N\u00e1rodn\u00fd park N\u00edzke Tatry je rozlohou najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed n\u00e1rodn\u00fd park Slovenska. Jeho najvy\u0161\u0161\u00edm vrcholom je \u010eumbier (2043 m n. m. ). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska v\u00fdchodo – z\u00e1padn\u00fdm smerom v d\u013a\u017eke takmer 100 km. Sedlom \u010certovica je rozdelen\u00e9 na 2 \u010dasti: z\u00e1padn\u00fa – \u010eumbierske Tatry a v\u00fdchodn\u00fa – Kr\u00e1\u013eovoho\u013esk\u00e9 Tatry. Mas\u00edv Kr\u00e1\u013eovej hole je pramenn\u00fdm miestom troch slovensk\u00fdch riek – V\u00e1hu, Hrona a Hnilca.<\/p>\n

Z geologick\u00e9ho h\u013eadiska je pohorie budovan\u00e9 granitmi, kry\u0161talick\u00fdmi bridlicami, ale tie\u017e dolomitmi, v\u00e1pencami i \u010fal\u0161\u00edmi sediment\u00e1rnymi horninami. Na v\u00e1pencov\u00e9 komplexy sa via\u017eu rozsiahle krasov\u00e9 \u00fazemia ako Dem\u00e4novsk\u00fd, Bystriansky a \u010eumbiersky kras. Najdlh\u0161\u00ed jaskynn\u00fd syst\u00e9m tvoria Dem\u00e4novsk\u00e9 jaskyne (24 km). V \u00fazem\u00ed s\u00fa spr\u00edstupnen\u00e9 3 jaskyne – Dem\u00e4novsk\u00e1 jasky\u0148a slobody, Dem\u00e4novsk\u00e1 \u013eadov\u00e1 jasky\u0148a a Bystrianska jasky\u0148a.<\/p>\n

Roz\u013eahlos\u0165 \u00fazemia a pestros\u0165 podmienok podmie\u0148uje i zlo\u017eenie fauny a fl\u00f3ry. Je to perspekt\u00edvne \u00fazemie najm\u00e4 pre zachovanie ve\u013ek\u00fdch cicavcov, predov\u0161etk\u00fdm medve\u010fa, rysa a vlka. Z\u00e1rove\u0148 poskytuje priazniv\u00e9 podmienky pre \u010fal\u0161ie jestvovanie svi\u0161\u0165a i vysaden\u00e9ho kamz\u00edka vrchovsk\u00e9ho tatransk\u00e9ho. V\u00fdznamn\u00fdmi hniezdi\u010dmi v \u00fazem\u00ed s\u00fa napr\u00edklad orol skaln\u00fd, orol krik\u013eav\u00fd, v\u010del\u00e1r oby\u010dajn\u00fd, hluch\u00e1\u0148, tetrov a \u010fal\u0161ie.<\/p>\n

Pr\u00edrodn\u00e1 pamiatka Krkav\u00e1 skala<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_10_placeholder<\/p>\n

Tento zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edrodn\u00fd v\u00fdtvor n\u00e1jdeme v severnej \u010dasti Ve\u013ekej Fatry asi 4 km ju\u017ene od Ru\u017eomberka. Nach\u00e1dza sa na v\u00fdchdnom \u00fap\u00e4t\u00ed svahu Sidorova, ne\u010faleko frekventovanej turistickej trase Ru\u017eomberok \u2013 Vlkol\u00ednec ( tzv. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 cesta )\u00a0Vyhl\u00e1sen\u00e1 v roku 1952; v\u00fdmera: 0,26 ha.\u00a0Predmetom ochrany je cenn\u00fd geomorfologick\u00fd v\u00fdtvor – dominantn\u00e1 v\u00e1pencov\u00e1 skala vysok\u00e1 15 metrov, vystupuj\u00faca ako morfologick\u00e1 ba\u0161ta, ktor\u00e1 vznikla zvetr\u00e1van\u00edm druhohorn\u00fdch dolomitov.\u00a0Na brale je mno\u017estvo lezeck\u00fdch tr\u00e1s av\u0161ak lezenie je z\u00a0d\u00f4vodu ochrany zak\u00e1zan\u00e9.\u00a0Pod skalou sa nach\u00e1dza prame\u0148 pitnej vody a\u00a0kaplnka sv.\u00a0 J\u00e1na.<\/p>\n

N\u00e1rodn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 pamiatka Brankovsk\u00fd vodop\u00e1d<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_11_placeholder<\/p>\n

Brankovsk\u00fd vodop\u00e1d sa nach\u00e1dza na z\u00e1padnom okraji N\u00edzkych Tatier pod Ve\u013ek\u00fdm Brankovom ne\u010faleko osady Podsuch\u00e1.\u00a0Dosahuje v\u00fd\u0161ku 55 m a \u00a0je najvy\u0161\u0161\u00edm vodop\u00e1dom v N\u00edzkych Tatr\u00e1ch . Z\u00e1rove\u0148 je a druh\u00fdm najvy\u0161\u0161\u00edm na Slovensku. Patr\u00ed medzi p\u00e4\u0165 slovensk\u00fdch vodop\u00e1dov, ktor\u00e9 s\u00fa vyhl\u00e1sen\u00e9 za n\u00e1rodn\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 pamiatky.\u00a0Za\u00a0 n\u00e1rodn\u00fa pr\u00edrodn\u00fa pamiatku bol vyhl\u00e1sen\u00fd v roku 1980.\u00a0Vodop\u00e1d bol vytvoren\u00fd prepadom horsk\u00e9ho pot\u00f4\u010dika na v\u00e1pencovom skalnom stupni. Prietok potoka je mal\u00fd ale relat\u00edvne stabiln\u00fd, pribli\u017ene 3 l\/s. Vodnatos\u0165 toku je v\u0161ak ovplyvnen\u00e1 v\u00fddatnos\u0165ou zr\u00e1\u017eok v jednotliv\u00fdch ro\u010dn\u00fdch obdobiach.\u00a0V\u00a0zimnom obdob\u00ed vodop\u00e1d zam\u0155za a\u00a0vytv\u00e1ra ide\u00e1lne mo\u017enosti na\u00a0 lezenie. Na lezenie bola schv\u00e1len\u00e1 v\u00fdnimka zo z\u00e1kona o\u00a0Ochrane pr\u00edrody a\u00a0krajiny.<\/p>\n

Pr\u00edrodn\u00e1 pamiatka Jazierske travert\u00edny<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_12_placeholder<\/p>\n

Nach\u00e1dza sa vo Ve\u013ekej Fatre na ju\u017enom konci obce ne\u010faleko penzi\u00f3nu Vl\u010d\u00ed dvor.\u00a0Pr\u00edrodn\u00e1 pamiatka vyhl\u00e1sen\u00e1 v roku 1952 , rozloha je 2,22 ha.\u00a0Ochrana zriedkavej geomorfologickej formy travert\u00ednovej terasy o hr\u00fabke asi 30 m s men\u0161\u00edmi ter\u00e1skami a dnes u\u017e zaniknut\u00fdch jazierok na vedeckov\u00fdskumn\u00e9, n\u00e1u\u010dn\u00e9 a kult\u00farno-v\u00fdchovn\u00e9 ciele.\u00a0V minulosti sa voda z vyviera\u010dky roztekala po vrchnej plo\u0161ine, nap\u013a\u0148ala jazierka a str\u00e1cala sa v dutin\u00e1ch a trhlin\u00e1ch. Nane\u0161\u0165astie, \u013eudsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 zanechala v tejto cennej lokalite hlbok\u00e9 jazvy a mala za n\u00e1sledok postupn\u00fa de\u0161trukciu pr\u00edrodnej pamiatky a degrad\u00e1ciu jej pr\u00edrodn\u00fdch hodn\u00f4t.<\/p>\n

Biely Potok a okolie<\/strong><\/p>\n

Sn\u00edmky do fotogal\u00e9rie poskytol fotograf\u00a0p. \u0160tefan I\u017eo.<\/strong> Touto cestou mu\u00a0\u010fakujeme.<\/strong><\/p>\n

ngg_shortcode_13_placeholder<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Poloha obce Obec le\u017e\u00ed ju\u017ene od mesta Ru\u017eomberok v\u00a0Rev\u00fackej doline. Obcou pretek\u00e1 rieka Rev\u00faca, ktor\u00e1 m\u00e1 d\u013a\u017eku 33 km a\u00a0v\u00a0Ru\u017eomberku sa vlieva do rieky V\u00e1h. Obec sa nach\u00e1dza medzi dvomi v\u00fdznamn\u00fdmi horsk\u00fdmi celkami. Zo z\u00e1padu je obklopen\u00e1 Ve\u013ekou Fatrou a\u00a0z\u00a0v\u00fdchodu N\u00edzkymi Tatrami. Najni\u017e\u0161\u00edm bodom k.\u00fa. je koryto rieky Rev\u00faca nad …<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":10,"menu_order":1,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"jetpack_post_was_ever_published":false,"footnotes":""},"class_list":["post-974","page","type-page","status-publish","hentry"],"jetpack_shortlink":"https:\/\/wp.me\/P2I76G-fI","jetpack_sharing_enabled":true,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/974","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=974"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/974\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1440,"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/974\/revisions\/1440"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/10"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.bielypotok.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=974"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}